Veľkonočné sviatky patria k najstarším sviatkom vôbec. Ich ideou v dobách pred Kristom bolo vítanie prichádzajúcej jari, nového vegetačného obdobia a v prenesenom slova zmysle víťazstvo života nad smrťou.
Pre kresťanov je Veľká noc predovšetkým spájaná so vzkriesením Ježiša Krista. Na tieto sviatky sa kresťania pripravujú štyridsaťdňovým pôstom, ktorý začína Popolcovou stredou. Tieto sviatky jari oslavovali už starí Slovania a Germáni.
Veľká noc, ako sviatok umučenia a vzkriesenia, patrí k základným kresťanským pohyblivým sviatkom. Ostatné pohyblivé sviatky sa odvodzujú vždy od dátumu veľkonočnej nedele. Podľa cirkevnej histórie pripadlo utrpenie Kristovo na obdobie, ktoré nasledovalo po jarnej rovnodennosti a súčasne mu predchádzal jarný spln mesiaca. Veľkonočná nedeľa sa preto oslavuje vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne.
Veľkonočné sviatky: Kvetná nedeľa
Nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkej noci. Oslavuje Kristov príchod do Jeruzalema niekoľko dní pred jeho umučením. V liturgii sviatku sú význačné tri momenty: požehnanie ratolestí, ktoré sa odohráva mimo chrámu, so sprievodom celého spoločenstva; čítanie pašií; slávnosť svätej omše. Na túto nedeľu sa za Jána Pavla II. začal sláviť Svetový deň mládeže.
Veľkonočné sviatky: Popolcová streda
V tento deň sa vymetajú sadze z príbytkov. Domy sa čistia a pripravujú na sviatky.
Veľkonočné sviatky: Zelený štvrtok
Názov vznikol pravdepodobne z toho, že sa v minulosti sa v tento deň mala jesť len zelená strava (zelenina).
Veľkonočné sviatky: Veľký piatok
Názov bol odvodený od veľkého tajomstva. Veľký piatok je pripomienkou dňa smrti a ukrižovania Ježiša Krista, preto je prežívaný ako deň pôstu v znamení smútku, ticha a rozjímania. Podľa evanjelií popoludní o tretej hodine zomrel Ježiš na kríži. Preto sa približne v tomto čase veriaci schádzajú na bohoslužbe. Nie je to bežná omša, pripomína sa zmysel utrpenia a smrti Krista. Pred krížom kľačia veriaci a modlia sa za veľké bolesti celého sveta. V mnohých kostoloch sa koná tento deň ešte pobožnosť krížovej cesty. Súčasťou pobožností bolo tiež odhalenie a uctenie svätého kríža.
Veľkonočné sviatky: Biela sobota
Biela sobota je tzv. Aliturgickým dňom, pretože sa v tento deň zásadne neoslavuje svätá omša a ďalšie sviatosti, okrem pomazania chorých a sviatosti zmierenia. Skončením Bielej soboty sa končí aj dlhotrvajúci pôst.
Veľkonočné sviatky: Veľkonočná nedeľa
Kristus vstal z mŕtvych za svitania „prvého dňa v týždni“, čiže „prvý deň po sobote“ (ktorá bola podľa židovského kalendára posledným dňom týždňa). Svojim zmŕtvychvstaním dovŕšil Božie stvoriteľské a vykupiteľské dielo. Preto sa kresťania v tento deň začali pravidelne schádzať k eucharistickému „lámaniu chleba“ a tento deň nazvali „dňom Pána“.
Veľkonočné sviatky: Veľkonočný pondelok
V tento deň chlapci chodia z domu do domu šibať dievčence korbáčom. Ten je väčšinou z vŕbového prútia zdobené stuhami. Šľahajú dievčatá, vinšujú a za to dostanú maľované vajíčka. Niekde je zvykom, že v utorok chodia s korbáčom dievčatá, inde polievajú chlapca vodou. V mnohých dedinách bolo zvykom číhať na dievčatá ráno, keď išli do kostola.
Veľkonočné sviatky: Biela nedeľa
Druhá veľkonočná nedeľa – novokrstenci nosili toho dňa naposledy bielo krstné rúcho. Dnes je často dňom slávnostného prvého sv. prijímania.
Symbol baránka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii, ovládanej po tisícročia pastiermi. V hebrejskej tradícii symbolizovali ovce Izraelitu ako člena „Božieho stáda“, aj židovský Boh je označovaný za pastiera, ktorý berie svoje ovce do náručia. V kresťanskej cirkvi sa baránok stal symbolom Božieho Baránka, Krista a znázorňuje sa s vlajkou víťazstva. Baránok sa spája aj s pôvodnou židovskou tradíciou sviatkov Paschy, kedy sa baránok obetoval na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva.
Kristus je nazývaný Baránkom Božím na znamenie čistoty, nevinnosti a poslušnosti. Je veľkonočným Baránkom nového Izraela, ktorého krv zachránila pokrstených od hriechu a smrti.
Veľkonočné sviatky a ich symboly
Symbol kríža nevznikol s kresťanstvom, ale je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania či Kréťania a jeho význam bol v rôznych kultúrach i náboženstvách univerzálny. Kríž bol spojený s problémom orientácie v kozme, v priestore medzi nebom a zemou a chápaný ako prepojenie božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta. Stal sa symbolom večnosti. Dnes je kríž najdôležitejším symbolom kresťanstva, pretože Kristus, Boží Syn bol odsúdený na smrť ukrižovaním.
Veľkonočný oheň
Tak ako jarné slnko znamená víťazstvo nad zimou, precitnutie po dlhom studenom čase, rovnako taký je príchod Ježiša na Veľkú noc. Oheň sa zapaľuje a svätí na začiatku liturgie na Bielu sobotu pri obradoch Veľkej noci (zo soboty na nedeľu). Od veľkonočného ohňa sa zapáli veľkonočná svieca, ktorá sa potom v slávnostnom sprievode a za trikrát opakovaného spevu „Svetlo Kristovo“ vnesie do temného kostola.
Veľkonočná sviečka
Sviečka je dôležitým symbolom vo všetkých kultúrach. Svetlo je chápané ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou. Tento význam je ešte podčiarknutý tým, že sa zapálená svieca ponára do vody, ktorá sa posväcuje na krstnú vodu a zapaľuje sa od nej tiež krstná svieca. Sviečka je väčšinou zdobená motívom kríža, na ktorom sú voskovými klincami zobrazené Kristove rany, nad krížom je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy – alfa a omega – značiace, že Ježiš je začiatok i koniec. Tiež sa používa motív stromu, baránka, slnečných lúčov alebo vody. Biela farba sviece symbolizuje nádej a nový život.
Veľkonočné vajíčko
Pretože vajce obsahuje zárodok života, bolo už odpradávna symbolom plodnosti, úrodnosti, života a vzkriesenia. Vajcia nachádzame už pred kresťanstvom pri pohanských oslavách jari. Zvyk konzumovať vajcia v čase sviatkov súvisel pravdepodobne aj s pôstom, ktorý Veľkej noci predchádzal, a pri ktorom sa vajcia jesť nesmeli. Preto ľudia netrpezlivo čakali, kým Pôstne obdobie skončí. V spojení s ľudovou tradíciou vznikol zvyk zdobenia vajíčok sprevádzaný radom obradov a povier. Ak vajce niečo skrýva, je ako zamknutý hrob, v ktorom je napriek tomu ukrytý život. Tu je zreteľné symbolické spojenie so zmŕtvychvstaním Ježiša a Veľkou nocou.
Veľkonočný zajačik
V dnešnej rozšírenej európskej tradícii je zajac označený za toho, kto na Veľkú noc prináša vajíčka, najlepšie čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a ľudí sa stráni je mu prisudzované tajné roznášanie veľkonočných vajec. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upečeného vo forme zajaca položilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly. Nie je teda divu, že časom vznikla predstava, že vajíčka znáša alebo prináša zajac. Bývalo tiež zvykom, že krstní rodičia pozývali deti na tzv. naháňanie veľkonočného zajaca, to znamenalo, hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.
Dátumy veľkonočného pondelka
| Rok | Gregoriánsky kalendár | Juliánsky kalendár |
|---|---|---|
| 2019 | 21. apríl | 28. apríl |
| 2020 | 12. apríl | 19. apríl |
| 2021 | 4. apríl | 2. máj |
| 2022 | 17. apríl | 24. apríl |
| 2023 | 9. apríl | 16. apríl |
| 2024 | 31. marec | 5. máj |
| 2025 | 20. apríl | |
| 2026 | 5. apríl | 12. apríl |
| 2027 | 28. marec | 2. máj |
| 2028 | 16. apríl | |
| 2029 | 1. apríl | 8. apríl |
| 2030 | 21. apríl | 28. apríl |
| 2031 | 13. apríl | |
| 2032 | 28. marec | 2. máj |
| 2033 | 17. apríl | 24. apríl |
| 2034 | 9. apríl | |
| 2035 | 25. marec | 29. apríl |
| 2036 | 13. apríl | 20. apríl |
| 2037 | 5.apríl | |
| 2038 | 25. apríl | |
Veľkonočné sviatky a inšpirácie vo videách
